Reformy

Veľké inovácie v školstve nečakajte – tu je dôvod

Vyzdvihovať dôležitosť výskumu a vývoja je triviálne. Kvalitný R&D stojí za každou úspešnou firmou. Či už vyrába panvice, programuje antivírusy alebo predáva knihy cez internet. Opýtali ste sa však ale niekedy, koľko výskumu a vývoja sa odohráva na vašej miestnej základnej alebo strednej škole?

Príde Vám divné sa vôbec niečo také pýtať? Nejde však ani tak o hlúpu otázku, ako skôr o naše hlúpe očakávania. Prečo nikto neočakáva od škôl, že budú mať oddelenie výskumu a vývoja a pôjde naň pár percent z rozpočtu, ako je to zvykom pri všetkých úspešných podnikoch? Podľa mňa existujú dve odpovede. Zlá a dobrá.

Začnime tou zlou. Niekto môže odpovedať, že R&D vo vzdelávaní sa robí na univerzitách a odtiaľ sa prelieva na školy. To je však nesprávne chápanie R&D na teoretickej aj praktickej úrovni. V tom lepšom prípade sa na vysokých školách robí výskum (research), čo znamená skúmanie, testovanie hypotéz a vedecká diskusia. V praxi je však dôležitý vývoj (development), čo znamená exekúcia nápadov, ich integrácia do existujúceho systému a funkčnosť v praxi. To sú veľmi rozdielne veci. Na Slovensku máme 7 pedagogických fakúlt, kde robí každý deň 8 hodín denne vedu viac ako 100 profesorov. A keby aj robili špičkový pedagogický výskum, tak ten sa automaticky nepremení na vývoj praktických inovácii do škôl. Na to treba úplne iných ľudí a hlavne procesy.

A tento problém nie je špecifikom vzdelávania. Dnes vo svete nevyrábajú najlepšie autá spoločnosti založené najlepšími strojármi. Alebo najlepšie aplikácie nevymysleli najlepší IT odborníci na univerzitách. Najúspešnejšie marketingové firmy nezakladajú najcitovanejší výskumníci v marketingu. Inovovať produkt alebo službu zďaleka nie je len o vedecko-technických vedomostiach. Jednoducho výskum na univerzitách nenahradí vývoj v samotných firmách. A ako to platí pre automobilový priemysel, IT odvetvie a marketing, rovnako to platí aj pre vzdelávanie. Prečo to potom dnes školy nerobia? Tým sa dostávame k tej dobrej odpovedi.

Podmienkou kvalitného výskumu a vývoja je konsolidácia trhu. R&D ma vysoké fixné náklady, ktoré potrebujete rozložiť medzi veľké množstvo vyrobených výrobkov alebo poskytnutých služieb. Na trhu pravidelne prechádza veľká časť biznisu nejakou formou konsolidácie. Malé lokálne podniky, ktoré si väčšinu veci robili na kolene postupne nahrádzajú väčšie štandardizované firmy s rozpočtami na výskum a vývoj. Táto zmena sa nedeje zo svojvôle podnikateľov s červenými očami. Ale z impulzu zákazníkov, ktorí dlhodobo preferujú nižšie ceny, vyššiu kvalitu a štandardizovanú úroveň služby.

A to je kameň úrazu školstva. Veľká fragmentácia. Máme 2600 základných a stredných škôl, 2600 riaditeľov a 1700 zriaďovateľov. To znamená, že drvia väčšina škôl je sama ako kôl v plote. Sú jedinou školou ich zriaďovateľa. A navyše ide často o malú školu s počtom žiakov do 150. V školstve tak nikdy neprišlo k reálnej konsolidácii. Máme dlhodobý problém nedostatok regionálnych, celoštátnych alebo rovno medzinárodných sieti škôl, ktoré by si mohli dovoliť väčšie výdavky na výskum a vývoj. A nejde zďaleka len o problém Slovenska.

Pozor, toto nie je volanie po tom, aby sme zrušili malé komunitné školy a obnovili veľkokapacitné školské budovy, kam naženieme všetky deti z ďalekého okolia. Toto je volanie po tom, aby sme opustili predstavu, že starosta malej obce je najlepšia jednotka poskytovania vzdelávania a musí ho realizovať on sám. Volám po privatizácii, alebo outsourcovaní služieb prevádzky školy na špecializované siete škôl, ktoré sa v zahraničí zvyknú nazývať EMO – Education management organization, teda organizácie manažujúce vzdelávanie na školách.

Súkromné alebo neziskové siete škôl, či EMO majú tú výhodu, že manažujú vzdelávanie pre desiatky, stovky škôl, do ktorých chodia tisícky, desaťtisíce detí. To im umožňuje pravidelne investovať časť tržieb do výskumu a vývoja. A vďaka tomu môžu prinášať nové inovácie a vyššiu kvalitu vo vzdelávaní. Vo svete už existuje viacero takýchto sieti, ktoré ukázali, že vzdelávanie a manažment školy môžu vyzerať aj úplne inak, než sme na to zvyknutí.  

HNonline.sk, 22.1.2023

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *