Tajomstvo úspechu a tragédie Židov
Židia sa ani v 21. storočí v západnom svete nemôžu cítiť úplne bezpečne. Preto sme sa rozhodli vydať publikáciu, ktorej cieľom je pomocou ekonomickej analýzy židovských inštitúcií prispieť k potlačeniu antisemitizmu.
Môžete si ju voľne stiahnuť tu.
Od staroveku až po novovek sa väčšinové obyvateľstvo pozeralo na Židov s podozrením. Boli často predmetom rôznych konšpirácií a vymyslených sprisahaní, ktoré v prípade zhoršenia ekonomickej a sociálnej situácie vyústili nielen do obviňovania, prenasledovania a vyháňania, ale aj do pogromov či holokaustu. Môžu za to predovšetkým dve skutočnosti.
1) Židia skoro dve miléniá nemali svoju domovskú krajinu a žili v diaspóre roztrúsení po svete, pričom všade tvorili len „cudziu menšinu“.
2) A zároveň sa tejto menšine nadproporčne ekonomicky a spoločensky darilo. Dosahovala a dosahuje vyššie vzdelanie, príjem aj majetok a pracuje v ziskových odvetviach a vysokokvalifikovaných povolaniach.
V našej publikácii ukazujeme, že tento úspech sa dá vysvetliť štandardnými ekonomickými faktormi:
Po prvé, židovské spoločenstvo prikladá vysokú dôležitosť vzdelaniu a investíciám do ľudského kapitálu. Židovský boh vyžaduje od rodičov, aby posielali svoje deti do škôl a Židia boli prvým spoločenstvom, ktoré už pred viac ako 1 500 rokmi dosiahlo všeobecnú školskú dochádzku. Židovská menšina tak dlhšie ako jedno milénium tvorila ostrovy gramotnosti v negramotnom svete.
Po druhé, židovské náboženské inštitúcie umožňujú kooperáciu a obchod, a to aj bez podpory verejných inštitúcií. Vďaka rozsiahlej talmudskej literatúre, rabínskym súdnym dvorom a rôznym náboženským komunitám si dokázali židovskí obchodníci zabezpečiť poskytovanie služieb „práva a poriadku“ (governance) naprieč rôznymi krajinami.
Oba tieto faktory vychádzajú z náboženských špecifík židovskej viery. Nie sú teda výsledkom „vedomej konšpirácie“ ľudí, ale skôr „nezamýšľaným následkom“ kultúrnej evolúcie. A zároveň prinášajú Židom vysokú komparatívnu výhodu na trhu – predovšetkým v mestách a pri vysokokvalifikovaných povolaniach. Židovská kultúra v širokom slova zmysle optimálne zapadla do trhovej spoločnosti založenej na kontraktuálnych vzťahoch a intenzívnej deľbe práce. To potvrdzuje výskum, ktorý ukazuje, že prítomnosť Židov v mestách zvyšovala ekonomický rast v nich. A rôzni panovníci pozývali Židov do svojich panstiev s cieľom podporiť obchod a ekonomický rozvoj.
Nanešťastie, kvôli slabému chápaniu prínosov trhovej ekonomiky verejnosťou a zlej interpretácii obchodu ako hry s nulovým súčtom, bol relatívny úspech Židov na trhu zároveň aj zdrojom ich tragédie.
Cieľom tohto textu je vysvetliť historický zdroj úspechu Židov, ktorým nie sú konšpiračné úskoky a podvody, ale investícia do ľudského kapitálu, rešpektovanie inštitúcií trhového hospodárstva a život v mestských oblastiach. Porozumenie základom ekonómie je preto výborný liek na antisemitizmus.
V optimálnom prípade by verejnosť nemala pristupovať k Židom s podozrením a zášťou, ale so zvedavosťou a zámerom inšpirovať sa. Výsledkom by bola mierumilovnejšia a bohatšia spoločnosť.
Celú publikáciu si môžete stiahnuť TU.
Jej verejné odprezentovanie sa uskutočnilo 8. apríla v Kafe Scherz v Bratislave, kde diskutoval jej autor, Róbert Chovanculiak spolu s dvoma vzácnymi hosťami. Prvým bol predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Richard Duda a druhým hlavný slovenský rabín Michail Kapustin.