Vo svete dochádza k predlžovaniu školskej dochádzky. Stále väčšia časť ľudí trávi na školách stále väčšiu časť dospelosti. Ale k predlžovaniu školskej dochádzky môže dochádzať aj z opačného konca. Znižovaním veku, kedy deti nastupujú do školy. Alebo postupným prenikaním formálneho vyučovania už do škôlok.

S niečím podobným máme skúsenosti aj na Slovensku. Od 1. septembra 2021 musí povinne každé dieťa, ktoré dosiahne päť rokov, nastúpiť na povinné predprimárne vzdelávanie. Možno si poviete, že to nie je to isté ako rok školy navyše. Neviem, kedy ste absolvovali škôlku, ale v súčasnosti už existuje Štátny vzdelávací program aj pre predprimárne vzdelávanie v materských školách, ktorý na 112 stranách popisuje, ako by to v nich malo vyzerať. Vrátane cieľov a obsahu vzdelávania v siedmych vzdelávacích oblastiach a výkonových a obsahových štandardov vzdelávania. Škôlka už nie je žiadny holubník. Oficiálne existuje ministerské usmernenie pre postup pri ospravedlňovaní neprítomnosti detí, ktorý je rovnaký pre materské ako pre základné a stredné školy.

Našťastie sa však stále väčšina škôlok na Slovensku nezmenila na pracovné tábory. Deti sa tam väčšiu času hrajú a keď ich tam na pár dní nechcete poslať, nemusíte zháňať ospravedlnenky u lekárov. Každopádne, zavedením povinnej predškolskej dochádzky a vytvorením štátnych vzdelávacích programov máme vybudovaný inštitucionálny základ pre utopenie aj piateho roku života detí vo svete formálneho vzdelávania.

Vo svete existujú krajiny, kde sa o také niečo tvorcovia verejných politík už pokúsili. A preto je užitočné sa pozrieť, ako to dopadlo.

Keď sa škôlka zmení na školu

V roku 2022 bola publikovaná doteraz najkvalitnejšia experimentálna štúdia o vplyve akademického predprimárneho vzdelávania. Mala mimoriadne robustný dizajn: zapojili do nej 3 000 detí, sledovala ich počas ôsmich rokov; a bola realizovaná ako randomizovaná kontrolovaná štúdia – zlatý štandard vo vedeckom výskume. Výskum prebiehal v štáte Tennessee, kde ministerstvo školstva vytvorilo program pre štvorročné deti zo znevýhodneného prostredia. Cieľom bolo poskytnúť im bezplatné a kvalitné akademické vzdelávanie už v ranom veku, aby dobehli svojich rovesníkov z bežných rodín.

Tento program však nebol len rozšírenou verziou klasickej škôlky. Deti v rámci neho denne trávili najmenej 5,5 hodiny formálnym učením s cieľom rozvíjať základné gramotnosti. Kurikulum bolo prísne štandardizované a na rozdiel od bežných škôlok museli mať učitelia vysokoškolské vzdelanie, špeciálnu certifikáciu a mzdy na úrovni učiteľov základných škôl. Výskumná inštitúcia National Institute of Early Education Research ohodnotila program ako jeden z najlepších – spĺňal 9 z 10 kritérií ideálneho predškolského vzdelávania. Škôlky sa tak de facto zmenili na školy.

Do výskumu zaradili len tie škôlky a oblasti, kde sa prihlásilo oveľa viac záujemcov, než bola kapacita a o prijatí detí sa preto rozhodovalo v lotérii. Tak vznikol prirodzený experiment a jeho prvé výsledky boli publikované už v roku 2018: po absolvovaní akademickej škôlky dosahovali deti lepšie výsledky v čítaní aj počítaní než ich vrstovníci v kontrolnej skupine. Lenže to sa otočilo po prvých rokoch základnej školy. V treťom ročníku už deti, ktoré program absolvovali, zaostávali. A čo bolo horšie, mali viac disciplinárnych problémov a častejšie im diagnostikovali poruchy učenia.

Keď výskumníci v roku 2022 analyzovali výsledky až do šiestej triedy, ukázalo sa, že rozdiely sa ešte prehĺbili. Deti z akademickej škôlky dosahovali horšie výsledky v čítaní, matematike aj prírodovedných predmetoch. A rovnako sa prehĺbili aj ich ďalšie problémy. Mali o 74 % vyššiu pravdepodobnosť diagnostikovania poruchy učenia a o 48 % väčšiu pravdepodobnosť, že sa dopustia nejakých prehreškov a porušení školských pravidiel.

Psychológ Peter Gray zhrnul tieto výsledky tvrdením, že ak by bola akademická škôlka liekom alebo potravinovou prísadou, americký úrad FDA by ju okamžite zakázal.

Mnoho ľudí tento negatívny dopad skorého akademického učenia prekvapil. No z hľadiska širšieho výskumu nejde o ojedinelý prípad. Už v 70. rokoch sa v Nemeckuukázalo, že akademicky orientované škôlky môžu mať negatívne dlhodobé dôsledky. Podobné výsledky priniesli aj niektoré štúdie z USA, najmä výskumy na afroamerických a chudobných deťoch v Michigane. Kanadsky výskumný inštitút CRRU zhrnul výskum skorého vystavenia malých detí akademicky orientovanému vzdelávaniu ako možnosť „málo získať a veľa stratiť.“

Zlatý grál verejnej politiky – predškolské vzdelávanie

Ako je potom možné, že analytici a úradníci stále dokola zdôrazňujú dôležitosť predškolského vzdelávania a volajú po vyššom podiele detí v škôlkach? Odpoveď je, že okrem výskumu vyššie existuje aj veľké množstvo výskumov, ktoré preukazujú dlhodobé pozitívne dopady predškolského vzdelávania. Hlavne pokiaľ sa nejedná o špecificky akademicky zamerané škôlky. A na tomto závere bol vo vedeckej obci dlhé dekády konsenzus. Veci sa však začali posledné roky meniť a tvorcovia verejných politík si ešte nestihli aktualizovať najnovšie poznatky.

Množstvo dokonca aj dnešného výskumu o vplyvoch predškolského vzdelávania je postavené na analyzovaní dát z dvoch menších projektov, ktoré sa uskutočnili v 60. a 70. rokoch v USA. Prvý sa volal Perry Preschool projekt a druhý Abecedarian projekt. Oba boli zamerané na deti z chudobných rodín, boli veľmi nákladné a poskytovali deťom aj celým rodinám komplexnú pomoc. A čo je najdôležitejšie, každého sa zúčastnilo menej ako 60 detí. Do dnešného dňa tak existuje viac napísaných štúdií o týchto deťoch než sa ich zúčastnilo experimentu. Nehovoriac o desiatkach tisíc citácií v odbornej literatúre. Dodnes sa píšu výskumy (2023) o deťoch z pôvodného výskumu, ktoré už dnes majú svoje deti.

Ide o fascinujúci fenomén, ale problém je očividný: z malej vzorky je jednoducho veľmináročné vymačkať všeobecnú pravdu, nech použijete akokoľvek sofistikované štatistické metódy. Graf nižšie ukazuje vzťah medzi veľkosťou skúmanej vzorky a odhaleným efektom v štúdiách predškolského vzdelávania. Vidíte, že dva legendárne projekty patria medzi tie výskumy s veľmi malou vzorkou a zároveň vysokým nameraným efektom. A naopak, čím vyššia je štatistická presnosť vďaka väčším vzorkám, tým nižšie sú preukázané efekty.

Podporovatelia myšlienky „čím viac detí v škôlkach, tým lepšie“ neopierajú svoje presvedčenie len o staré a malé experimenty. Často argumentujú aj novšími observačnými a korelačnými štúdiami. Tie porovnávajú deti, ktoré chodili do škôlky s tými, ktoré nechodili, pričom sa snažia pomocou rôznych štatistických techník zabezpečiť, aby porovnávali „jablká s jablkami“. Lenže to je v praxi veľmi ťažké. Potom sa ľahko deje, že tieto štúdie nepopisujú ani tak vplyv navštevovania škôlok na budúcnosť detí, ale vplyv rozdielnych rodín, výchovy a predovšetkým vrodených predispozícií detí na ich budúcnosť.

Každopádne, kvalita týchto štúdií a použitých štatistických metód sa v čase zlepšuje a je to vidieť aj na v odhalených efektoch. Sú neustále nižšie. Čím je výskum novší, tým odhaľuje menší vplyv predškolského vzdelávania. Graf nižšie je z veľkej prehľadovej štúdie z roku 2013. Znova na ňom môžete vidieť aj dva spomínané projekty.

Nedávny výskum (2024) porovnal odhalené vplyvy štúdií publikovaných medzi rokmi 1960 a 1999 a novších z rokov 2000 až 2011. Na grafe nižšie je viditeľné, že staršie výskumy zvykli odhaliť násobne vyššie vplyvy škôlky ako tie novšie.

Tento graf navyše zachytáva aj ďalší častý fenomén výskumu predškolského vzdelávania, a tým je tzv. fading out efekt. Ide o postupné vytrácanie sa vplyvu vzdelávacej intervencie s narastajúcim časom. Tento efekt je taktiež výraznejší pri novších a kvalitnejších štúdiách než pri tých starších. Rýchlosť poklesu vyjadrujú percentá na grafe. Pri starších štúdiách poklesol po polroku až roku vplyv škôlky na výsledky detí na 61 %, pri novších dokonca len na 39 %. A po viac ako dvoch rokoch klesol pri starších štúdiách na 35 %, pri novších klesol až na 8 % pôvodného nameraného vplyvu. Inak napísané, v novších štúdiách už po dvoch rokoch vymizli prakticky všetky rozdiely vo výkonnosti detí.

Revolúcia vo vede – veľké experimenty

Tieto dve spomínané prehľadové štúdie skúmali výskum publikovaný do roku 2005 resp. 2011. Nereflektujú posledných 14 rokov. A počas nich sa toho udialo vo výskume predškolského vzdelávania veľa. Hlavne pokiaľ ide o veľké, kvalitné, kontrolované experimenty s vysokým počtom účastníkov. Tie nie sú zaťažené metodologickými problémami ako spomínané staršie malé experimenty alebo novšie observačné štúdie.

Z posledných rokov máme k dispozícii štyri experimenty s vysokým štandardom vedeckej validácie. Prvým z nich je vyššie popísaný experiment z Tennessee, ktorý ukázal vysoko negatívne vplyvy akademických škôlok. Druhým je experiment z Bostonu, ktorý neodhalil počas trvania celej základnej školy žiadny vplyv predškolského vzdelávania na akademické zručnosti školákov. Ale následne na strednej škole sa žiakom v experimentálnej skupine začalo dariť lepšie. Výskumníci si teraz lámu hlavu nad tým, ako je to možné.

A potom sú tu štúdie realizované na dátach veľkého federálneho programu predškolského vzdelávania Head Start, ktoré ukazujú nulové výsledky na výsledky detí po nástupe do školy. V prvom ročníku mali deti s absolvovanými škôlkami o niečo lepšie výsledky v čítaní, ale zasa horšie výsledky v matematike a správaní. Keď sa však dostali do tretej triedy, všetky akademické rozdiely sa vytratili. Jediný štatisticky signifikantný vplyv absolvovania programu Head Start bol, že deti vykazovali viac negatívnych emócií. Podobné výsledky identifikovali aj ďalšie výskumy, ktoré vychádzali z dát tohto programu.

To je najaktuálnejší a najrobustnejší stav nášho poznania ohľadom vplyvu predškolského vzdelávania na výsledky detí. A tento stav už reflektujú aj najnovšie prehľadové články. Minulý rok bol jeden takýto publikovaný v časopise Science s názvom Unsettled science on longer-run effects of early education (Neustálené vedecké poznatky o dlhodobých účinkoch vzdelávania v ranom veku). Autori v ňom upozorňujú, že metodologicky najrobustnejšie štúdie z posledných rokov ukazujú zmiešané výsledky a svoj pohľad uzatvárajú slovami: „…v skratke, vedecký konsenzus ešte nie je ustálený.“

Ďalšia prehľadová štúdia z roku 2023 už ani nerieši, či škôlky fungujú alebo nie, ale rovno sa jej autori v názve pýtajú: Why are Preschool Programs Becoming Less Effective? (Prečo sa predškolské vzdelávacie programy stávajú menej efektívne?). A prichádza s rôznymi hypotézami, čo môže byť za týmto vývojom. Je za tým zlepšenie kvality života v rodinách chudobných detí ako lepšia výživa a zdravotná starostlivosť? Alebo zmena obsahu vzdelávania, ktorá tlačí viac na akademické gramotnosti na úkor rozvíjania emočných a sociálnych kvalít dieťaťa? Či nižšia úroveň predškolského vzdelávania, z ktorého sa stala masová verejná služba, na rozdiel od malých, drahých a prepracovaných projektov ako spomínané Perry Preschool alebo Abecedarian?

Na záver aj samotní autori štúdie píšu, že ani tieto hypotézy pravdepodobne „nedokážu vysvetliť slabnúci efekt predškolského vzdelávania pri dlhodobých výskumoch“ a výskumníkom odkazujú: „Domnievame sa, že táto oblasť výskumu by mala brať vážne nulové a negatívne výsledky plynúce z nedávnych experimentov.” A tento odkaz je potrebné posunúť aj tvorcom verejných politík.

Záver

Aké poučenie si z tohto všetkého zobrať? Predstava, že jednoduchým znižovaním veku nástupu detí do škôl, alebo premenou škôlok na „malé školy“ dokážeme pomôcť deťom a dlhodobo zlepšiť ich výsledky, je naivná a niekedy až nebezpečná. Ide o ďalšiu ukážku toho, že deti nie sú z plastelíny, ale skôr z gumy. Ak žijú v normálnych podmienkach v bežných rodinách, je ťažké ich „vylepšiť“ tým, že ich budeme stále skôr a skôr vystavovať formálnemu akademickému vyučovaniu. Rovnako to však platí aj z opačnej strany. Deti je ťažké „pokaziť“ tým, že budú navštevovať škôlky. Ak teda ide o bežné škôlky, kde veľkú časť programu tvoria detské hry a voľný čas.

Experiment z Tennessee je pre mňa stelesnením detského pekla. Neviem si predstaviť, že by môj päťročný syn, ktorý popri jednej dlhšej rozprávke dokáže nabehať polmaratón a na gauči odcvičiť štyri gymnastické zostavy, mal každý deň obsedieť 5,5 hodín a čeliť frontálnemu vyučovaniu. V takomto extrémnom prípade je skutočne možné, že akademicky zameraná škôlka môže mať dlhodobý a negatívny dopad na deti. Predovšetkým na chlapcov. Škoda, že autorov štúdie z Tennessee nenapadlo rozdeliť výsledky podľa pohlavia. Každopádne, táto a podobné štúdie by mali predstavovať stopku snahám pretláčať do Štátneho vzdelávacieho programu pre materské škôlky ďalšie a ďalšie akademické zručnosti na úkor seba-riadeného hrania sa.

Nový formujúci sa konsenzus by mal byť taktiež stopkou aj pre všetkých tvorcov verejných politik a nadšených analytikov, ktorí si z podielu detí v škôlkach spravili nespochybniteľnú modlu. Budúcnosť Slovenska naozaj nestojí a nepadá na celoštátnom podiele štvôr- a päťročných detí, ktoré navštevujú škôlky. Zavedenie povinnej predškolskej dochádzky pre 5-ročné deti je z tohto pohľadu chyba. Akékoľvek úvahy o jej ďalšom znižovaní musia skončiť v koši.

To neznamená, že neexistujú prípady, kedy môže aj skoršia škôlka deťom výrazne pomôcť. Vyššie spomínam, že metafora s plastelínou a gumou platí, ak deti žijú v „normálnych podmienkach v bežných rodinách“. Nanešťastie, nie všetky deti majú toto šťastie. Napríklad deťom z vylúčených rómskych komunít, ktoré vyrastajú v nízko-podnetnom prostredí môže kvalitné predškolské vzdelávania výrazne a dlhodobo pomôcť. Lenže to musí začať ešte skôr ako vo veku 4 alebo nebodaj 5 rokov. A musí zahŕňať spoluprácu s rodičmi. Ako to napríklad robí úspešný program Omama. To je však úplne iná diskusia ako robenie plošnej verejnej politiky, ktorá je povinná pre všetkých, všade a rovnako.

20.3.2025, Pokrok bez povolenia