Inšpirovali sa na ministerstve školstva Mao Ce-tungom?
V máji 1958 na VIII. zjazde Komunistickej strany Číny ohlásil Mao Ce-tung ambicióznu politiku Veľkého skoku vpred. Cieľom bolo katapultovať čínsku ekonomiku na úroveň vyspelých krajín. Vieme, ako to dopadlo. Milióny mŕtvych, zničená ekonomika a rozpadnuté inštitúcie.
Neviem, prečo a kto odporučil slovenskému ministrovi školstva, aby po prvom balíku zmien s názvom „nežná revolúcia“ označil ten druhý ako „veľký skok vpred“. Môžem len hádať, že to bol niekto pri zmysloch a chcel takto inkognito upozorniť verejnosť na nebezpečenstvo zmien, ktoré ministerstvo navrhuje. Táto zmena má totiž silný potenciál ohroziť vzdelávanie pre 150-tisíc detí. To je počet detí, ktoré navštevujú nejakú formu neverejných škôl.
Slovenský „Veľký skok vpred“ totižto navrhuje zavedenie nového pojmu v podobe tzv. „verejného poskytovateľa“. Ním bude každá škola, ktorá prijíma žiakov z určeného školského obvodu a nevyberá školné. Tieto školy dostanú plný normatív a ďalšie výhody, ako príspevok na dopravu. Všetky ostatné školy – to znamená súkromné a cirkevné – budú mať normatívny príspevok nižší. Hovorí sa až o 20 %.
Toto je frontálny útok na neverejné školy na Slovensku. Takéto nečakané a doslova skokové zníženie príjmov bude znamenať koniec pre značnú časť z nich. To, samozrejme, prinesie všetky negatíva spojené s tým, keď štát administratívne priškrtí množstvo poskytovateľov nejakej služby: menej konkurencie, zhoršenie kvality, menší tlak na inovácie a tak ďalej. Toto nie je veľký skok vpred, ale vydanie sa na cestu naspäť. Možno až pred tú nežnú revolúciu.
Minister túto zmenu na tlačovke vysvetľuje: „Cieľom je zabezpečiť rovnaké pravidlá financovania bez ohľadu na zriaďovateľa a vytvoriť spravodlivý, prehľadný a efektívny systém.“
Pozrime sa teda na fakty. Dnes je systém financovania nastavený cez normatívny príspevok, ktorý nerozlišuje medzi súkromnou, cirkevnou a verejnou školou. Všetci hrajú podľa rovnakých pravidiel. Človek by označil takýto systém prívlastkom „spravodlivý“. Áno, súkromné školy môžu vyberať poplatky od rodičov, ale tie slúžia na to, aby neverejná škola dokázala pokryť náklady na priestorové zabezpečenie. Súkromné školy totiž nemajú svoje „obce a mestá“, ktoré im z daní občanov bezplatne zabezpečujú budovy a ich správu. Musia buď investovať vlastné peniaze do postavenia novej školy, alebo si ju komerčne prenajať. Nehovoriac o ďalších krížových dotáciách, ktoré obce a mestá svojim verejným školám poskytujú a ignorujú pri tom súkromné. Z tohto pohľadu je dnes verejné financovanie škôl naozaj nespravodlivé. Ale voči neverejným školám a deťom, ktoré ich navštevujú!
Navyše, tento návrh potenciálne prehĺbi dva neustále spomínané problémy slovenského školstva: nedostatok zdrojov a učiteľov. V prípade, že časť neverejných škôl nezvládne následky finančnej diskriminácie zo strany ministerstva školstva, odíde s nimi aj množstvo financií, ktoré tam dnes pravidelne a dobrovoľne posielajú rodičia vo forme poplatkov. V slovenskom školstve tak bude menej zdrojov.
Ale čo je horšie ako peniaze, s neverejnými školami opustia školstvo aj mnohí aktívni a šikovní ľudia. Neverejné školy zvyčajne zakladajú a pracujú v nich ľudia, ktorí z rôznych dôvodov nemajú záujem pracovať vo verejných školách. Možno chcú riadiť školu po svojom, možno nemajú chuť pracovať vo verejnom sektore pod starostom, alebo hľadajú kolektív ľudí, ktorí majú záujem učiť trochu inak. Ak sa ministrovi podarí veľký skok vpred a mnohé súkromné a cirkevné školy budú musieť zatvoriť, tak ľudia, ktorí v nich pracujú, nesklonia hlavu a neprejdú poslušne do verejných škôl. Oni jednoducho odídu zo systému.
A na záver to úplne najhoršie. Toto ťaženie proti súkromným a cirkevným školám najviac ublíži tým 150-tisícom detí, ktoré ich dnes navštevujú. Veľký skok vpred z nich robí deti druhej kategórie. Len preto, že majú iné preferencie, záujmy alebo možno nejaké závažnejšie poruchy a potreby, ktoré dokázali lepšie uspokojiť v neverejných školách, budú tieto deti zo strany štátu finančne penalizované. To nie je spravodlivé ani efektívne. To je diskriminačné.