Reformy

Domestikanti alebo žiaci na vlastný pohon

Naučiť čítať, písať, počítať nestačí. Na to sme sa mohli hrať na začiatku 20. storočia. V 21. storočí by sme mohli chcieť od škôl aj niečo viac. Niektorí ľudia tvrdia, že by školy mali naučiť deti zodpovednosti, samostatnosti a cieľavedomosti (ZSC).

Domestikanti alebo žiaci na vlastný pohon

Teda deti by mali dokázať prebrať zodpovednosť za svoje vzdelanie a život. Dokázať samostatne iniciovať a naplánovať si prácu. A zistiť, čo im ide, čo ich baví a čo chcú robiť v živote. Naučiť deti ZSC sú pre dnešné školy tri ťažké úlohy. Celá ich filozofia ide totižto proti nim.

 

Domestikácia

Život žiakov na školách je dnes striktne formovaný štruktúrou povinného rozvrhu, ktorý je po okraj plný predpísaných predmetov. V každom predmete má žiak zadané učivo, ktoré musí zvládnuť na požadovanú úroveň, čo je dokladované známkami. Učenie je potom len prostriedok, ako získať dobré známky, čo žiakovi umožní dostať sa do ďalšieho levelu hry. Ak prejde všetky naprogramované levely základnej školy, na konci musí poraziť posledného bossa menom Monitor 9 a absolvovať skúšky na strednú školu. Tam sa pravidlá hry opakujú, len na konci je ešte náročnejší boss menom Maturita. Učenie je stále považované za prostriedok, ako preskočiť všetky prekážky – splniť požiadavky systému.

Toto je niečo, čo zažíva žiak každý deň po dobu 13 rokov. Od veku 6 rokov do svojej dospelosti. Celý systém je preddefinovaný a žiak je len koliesko vo veľkom stroji, ktoré plní zadané úlohy a posúva sa do ďalších levelov. Jeho úloha je len sa správne točiť a nezaseknúť sa v systéme, ktorý funguje nezávisle na jeho preferenciách. Je domestikovaný.

Vzdelávanie nie je jeho zodpovednosťou, ale zodpovednosťou učiteľov a školy a keď náhodou vypadne hodina, on má voľno (prázdnin). On nemusí nič sám iniciovať, len plní predpísaný rozvrh a za to je odmeňovaný (dobré známky). Nemusí hľadať ciele ale cieľom je samotné splnenie cieľov systému (úspešne absolvovať).

V takomto systéme je ťažké naučiť deti zodpovednosti, samostatnosti a cieľavedomosti. Nepomôže zaviesť predmet ZSC, kde sa naučia odrapotať definície, delenia, príklady a niekto ich z toho preskúša. Bolo by to horšie ako učiť sa plávať na suchu. Bolo by to ako zatvoriť človeka do väzenia, aby sme ho naučili o živote mimo väzenia. Bol by to presný opak riešenia. Riešenie je vypustiť človeka na slobodu.

 

Žiaci na vlastný pohon

Nezvyknem navrhovať konkrétne zmeny na školách. Skôr sa snažím navrhovať zmeny systému, ktoré rozmrazia evolúciu školstva a vznikne priestor pre šikovných a inovatívnych ľudí. Tí, na rozdiel odo mňa, vedia, čo so školami. Tu spravím výnimku. Navrhnem vznik celého predmetu. Samouka.

Predstavte si školu, kde majú žiaci od prvého ročníka jedenkrát do dňa v rozvrhu vyučovaciu hodinu Samouka. Pravidelnú hodinu, na ktorej by žiaci mali možnosť prebrať zodpovednosť za svoje učenie, vybrať si, čomu sa chcú venovať a z vlastnej iniciatívy sa v tom zlepšovať. Jednoducho sa učiť to, čo ich baví, čo im ide a v čom vidia svoju budúcnosť. V piatom ročníku by mohol vzrásť počet Samoúk na dve hodiny do dňa. A v ôsmom ročníku tri. To znamená skoro polovica vyučovania by bola na zodpovednosti samotných žiakov.

Nie som naivný. Na začiatku by sa možno prváci na hodine „len“ hrali, kreslili si či išli skákať na dvor. Nerobili by nič, čo sa dnes označuje ako učenie. Neskôr by sa možno aj nudili. To je ale súčasť učenia sa ZSC. Prebrať zodpovednosť za voľný čas. Nedá sa to preskočiť. Nedá sa to naučiť ako násobilka. Dá sa len vytvoriť prostredie, ktoré bude špecificky navrhnuté s cieľom budovať ZSC. Prostredie, kde je zodpovednosť a nezávislosť umožnená, očakávaná a predovšetkým praktikovaná. Nie len akože, naozaj.

Samozrejme, toto všetko sa ľahšie napíše, ako reálne zavedie na škole. Vyžaduje to riaditeľa, ktorý tejto predstave verí a podriadi filozofiu školy. Vybuduje kultúru, nastaví pravidlá a zavedie atmosféru, kde bude považované za normálne, že žiaci majú Samouku. A žiaci to rešpektujú a využívajú.

Viem si predstaviť, že hodina Samouky bude naprieč triedami a ročníkmi koordinovaná. To znamená, že ju budú mať všetci v jeden čas. To zabezpečí, že nebudú musieť sedieť v jednej triede, ale sa premiešajú. Z niektorých tried vzniknú dočasné matematické alebo literárne triedy, inde sa zgrupia žiaci, ktorých zaujíma programovanie, fyzika alebo aktuálne spoločenské témy, v telocvični sa stretnú fanúšikovia konkrétnych športov alebo tancov.

Toto zabezpečí, že vzniknú vekovo-zmiešané skupiny a s tým spojené všetky benefity peer-to-peer vzdelávania detí navzájom. Takto začnú žiaci postupne preberať zodpovednosť za svoje vzdelanie, učiť sa pracovať s nezávislosťou a aktívne zisťovať, čo ich baví, čo im ide a po čom je dopyt vonku. Vzniknú žiaci na vlastný pohon.

 

Kritika kritikov

Keď si tento návrh prečíta učiteľ tradičnej základnej školy, tak sa mu musia zježiť všetky chlpy na tele. Dať tri voľné hodiny ôsmakom je naivné a rovné receptu na katastrofu. Využili by to na všetko iné, len nie na štúdium a v triede by pravdepodobne nastala malá revolúcia plná chaosu. Nezabúdajte, že žiaci dnes považujú vzdelávanie za zodpovednosť učiteľov a školy, ich zodpovednosť je sedieť v lavici a dostávať dobré známky. Samouka by pre nich znamenala predĺženú prestávku. A počas prestávky sa neučí.

To však nie je problém samotného konceptu Samouky. To je efekt z reťaze vypusteného psa. Keď deti nebudeme od malička priväzovať k reťazi, voľnosť a samoštúdium im príde tak prirodzené, ako je im prirodzené stravovať alebo obliekať sa.

Je to ako keby ste pred dvesto rokmi povedali učiteľovi, ktorý rozdal za svoju kariéru 124 010 rán trstenicou, že v triede je možné udržať poriadok a autoritu aj bez bitky. Neveril by vám, lebo také niečo nezažil. A jeho každodenná skúsenosť mu potvrdzuje, že bitka je ten nástroj, ktorý udržuje poriadok a učenie v triede.

Dnes nám to príde smiešne a vieme, že poriadok sa dá udržať v triede aj bez bitky. A keď učiteľ nedokáže udržať poriadok v triede bez bitky, tak to nie je problém žiakov alebo nedostatku mlátenia, ale problém schopností daného učiteľa a jeho manažmentu triedy.

Preto by sa ani Samouka nedala na škole zaviesť metódou „tri, dva, jedna a teraz si všetci robte hodinu, čo chcete“. Pravdepodobne bude potrebné začať postupne od prvákov a počkať, kým z nich vyrastú deviataci, aby dokázala prejsť celá škola na nový systém s novým prvkom autonómie a kontroly žiakov nad vzdelávaním počas Samouky.

 

Niečo za niečo  

Pri zavádzaní Saumoky bude potrebné vzdať sa niektorých predmetov. Rozvrh škôl nie je nafukovací a keď niečo pridáte, tak musíte niečo iné zobrať. Ja mám svoje tipy na škrtanie. Ale zaujíma ma váš názor. Ktoré predmety by ste boli ochotní obetovať, aby ste sebe alebo svojim deťom dopriali hodinu Samouky?

 

Nie je to fantázia, je to paleo a odskúšané

Dať deťom autonómiu a zodpovednosť je paleo. Takto vychovávali svoje deti lovci a zberači desiatky tisíc rokov. A fungovalo to. Deti automaticky nasali všetky potrebné zručnosti a vedomosti zo svojej kultúry a stali sa z nich zodpovední a samostatní ľudia. Až poľnohospodárska revolúcia spravila z detí hospodársku jednotku, ktorej život bol od malička jasne a prísne nalinkovaný – pomoc na poli. Ale keďže sa dospelý život od toho detského príliš nelíšil – vstať, pracovať na poli, ísť spať – tak to v zásade nevadilo. Dnes je však svet inde. Mení sa príliš rýchlo a prináša pestré výzvy. Deti sa potrebujú naučiť ZSC. Preto sa potrebujeme vrátiť k paleo vzdelávaniu.

Nie som prvý, kto navrhol väčšiu slobodu a autonómiu na školách. V skutočnosti existujú celé školy, kde neexistuje rozvrh, ročníky, známky ani pevne stanovené hodiny. Najúspešnejšie sú dve značky – Sudbury a Summer Hill. Tieto školy majú vysoké desiatky pobočiek po celom svete. Fungujú už celé dekády a vďaka výskumu vieme, že z ich absolventov vyrastajú plnohodnotní dospelí ľudia s dobrým vzdelaním, kariérou a životom.

Obyvatelia Košíc môžu dokonca vyskúšať veľmi podobný model v Slobodnej demokratickej škole, ktorú založil Juraj Mazák. Momentálne funguje vďaka konceptu „experimentálneho overovania“, ktorým ministerstvo školstva raz za čas udelí povolenku skúsiť na určitý čas a pod dozorom niečo iné, než je štandardná škola.

Nápad so Samoukou je iný v tom, že nepotrebujete zrušiť a nahradiť všetky tradičné školy. A hlavne nepotrebujete presvedčiť všetkých rodičov, že absolútne slobodné školy fungujú. Ja sám seba považujem za milovníka slobody, ale rozhodnutie nechať moje deti 9 rokov vo voľnom výbehu, je niečo, čo by som tiež veľmi zvažoval. Avšak do školy, kde zrušili zemepis a hudobnú výchovu a nahradili ich Samoukou, by som ich okamžite poslal. A čo vy?

Newsletter Pokrok bez povolenia, 1.12.2022

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *