Reformy

Dvadsaťtisíc žiakov je odsúdených na neúspech

Na Slovensku máme okolo päťdesiat základných škôl, ktoré absolútne zlyhávajú. Navštevuje ich deň čo deň približne 20-tisíc žiakov, ktorí počas 9 – 10 rokov dochádzky absolvujú viac ako 10-tisíc hodín vzdelávania. A výsledkom tohto všetkého je – nič. V Testovaní 5 a 9 dosiahnu výsledky, ktoré sú často horšie, než by dosiahli pri náhodnom výbere odpovedí. Tieto deti absolvujú školu a nevedia čítať, písať, počítať.

Je pravda, že približne polovica žiakov na týchto školách pochádza zo znevýhodneného prostredia. To však nemôže byť pre školy ospravedlnenka. Tieto deti sú zdravé a majú potenciál. Ten sa ale nedokáže napĺňať v škole, ktorá funguje cez šablónu vytvorenú na Ministerstve školstva pre priemerné deti z priemernej slovenskej rodiny. Ak sa žiak na týchto školách vychýli od normálnosti, škola prestáva fungovať. A deti zo znevýhodneného prostredia sa vychyľujú.

Veľká časť ich neovláda dobre slovenský jazyk a pochádzajú z prostredia extrémnej chudoby s absenciou kultúrnych zvyklostí, ktoré väčšinová populácia a jej deti považujú za samozrejmosť. Prepojenie medzi snahou a výsledkom, rešpektovanie formálnych pravidiel alebo víziu budúcnosti a kariéry nemajú deti z vylúčených komunít rodinne vžité. Automaticky tak nezapadnú do formálneho prostredia školy a začnú ho vnímať ako nepriateľské.

Toto je veľký problém pre štandardné školy a je otázka do akej miery sa dá riešiť chirurgickými zmenami vo forme prepísania Štátnych vzdelávacích programov a preškolením malej časti učiteľov. Teda plánom obnovy. Ja som veľmi, veľmi skeptický. Ak existujú vo svete príklady škôl, ktoré dokázali pomôcť žiakom zo znevýhodneného prostredia, tak išlo o školy, ktoré boli na tento účel vytvorené. Ide predovšetkým o tzv. charterové resp. autonómne školy. Ľudia, ktorí ich založili zobrali všetky tradičné predpoklady o vzdelávaní, hodili ich do koša a postupne prišli s batériou princípov a poznatkov, ktoré fungujú aj v takýchto ťažkých podmienkach.

V skratke – sú potrebné dlhšie vyučovacie dni a viac dní vzdelávania do roka. Zvykom je aj doobedná škola v sobotu. Naopak dvojmesačne prázdniny sú problém a vymažú veľkú časť snaženia sa učiteľov. Extrémne dôležité je dostať na palubu vzdelávania aj rodičov a to tak, že poskytnete učiteľom protokol ako ich navštevovať, informovať a presvedčiť, že vzdelanie je pre ich dieťa vstupenkou do lepšieho života. Taktiež samotná škola musí mať vo svojej DNA zakódovanú vieru v úspech týchto detí. Musí tomu veriť každý od riaditeľa, všetkých učiteľov až po upratovačky. Táto viera je vstupným kritériom zamestnania sa na škole. Neexistuje priestor pre akúkoľvek pochybnosť. Ďalej je potrebná úprava kurikula a vyučovacích metód. Tie musia byť prispôsobené úrovni žiakov a sústrediť sa na základné gramotnosti. Žiadne učenie sa syntaktického rozboru viet v momente, keď žiakom robia problém základy čítania.

Takto by sa dalo pokračovať ešte dlho. Ale už len z tohto zoznamu by malo byť zrejmé, že ide o veci, ktoré nedokáže robiť tradičná verejná škola. Odpor proti zmenám je veľký. Zvnútra aj zvonku. Riaditeľ a učitelia majú svoje zabehnuté postupy, ktoré je ťažké zo dňa na deň opustiť. A Ministerstvo školstva cez všetky jeho úrady a dokumenty mikromanažuje množstvo aspektov školy. Takže keby aj riaditeľa a učiteľov chceli dosiahnuť zmenu, tak nemôžu aplikovať väčšinu vyššie popísaných princípov a poznatkov do praxe.

Slovensko ale v tomto nie je jedinečné. Podobné problémy majú aj inde vo svete. S deťmi v generačnej chudobe, aj so školstvom v regulačno-byrokratickom kŕči. V západnom svete však prišli s jedným šikovným riešením, ako rozťať tento gordický uzol. Nie je nim prestavanie systému, ani jeho zbúranie. Je ním umožnenie vzniku paralelných riešení. Umožnili vznik tzv. charterových alebo autonómnych škôl, ktoré majú slobodu premyslieť zažité predpoklady a zároveň zodpovednosť za dosiahnutie výsledkov. Vďaka tomu postupne vznikli celé siete škôl, ktoré sa špecializujú na vzdelávanie detí zo znevýhodneného prostredia. V nich šikovní ľudia vymysleli a do praxe priniesli vyššie popísané princípy a poznatky.

Takáto reforma na Slovensku nezaručuje žiadne výsledky. Je to len prázdny skelet, ktorí musia vyplniť aktívni ľudia s víziou, ako pomôcť deťom zo znevýhodneného prostredia. Oni musia založiť nové školy, alebo prebrať manažovanie nefunkčných existujúcich a pokúsiť sa priniesť zmeny. Výsledok tak nie je istý. Ak však týmto ľudom ani nevytvoríme podmienky, tak si môžeme byť výsledkom pomerne istí. Šanca pomôcť 20-tisícom detí v päťdesiatke škôl s najhoršími výsledkami, je nulová.

Denník N, 20.4.2023

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *