To kde sme? Zamestnávatelia chcú vyššiu minimálnu mzdu
Odpoveď je, že sme pravdepodobne vo väčšom meste na západnom alebo severnom Slovensku v nejakom priemyselnom podniku, ktorý zamestnáva vzdelaných ľudí v produktívnom veku. Toto je situácia, kde výraznejší nárast minimálnej mzdy neriešia. Vyplácajú totižto svojim zamestnancom nadpriemerné mzdy. Minimálnu mzdu tam zarábajú maximálne tak zamestnanci verejného sektora.
Toto je príčina bombastických titulkov novín o tom, ako vznikla historická dohoda zamestnávateľov a odborárov na ďalšom výraznejšom náraste minimálnej mzdy. Dohadujú sa totižto zamestnávateľské zväzy a združenia, ktoré vo vyššej miere zastupujú záujmy väčších, často priemyselných podnikov. S minimálnou mzdou však majú problém skôr menšie firmy v chudobnejších regiónoch Slovenska, ktoré podnikajú v službách alebo v sektoroch s nízkou pridanou hodnotou. Tie však v sociálnom „dialógu“ zastúpenie bohužiaľ nemajú.
V minulosti postoj k minimálnej mzde zástupcov zamestnávateľov a menších firiem spájalo naviazanie príplatkov za sviatky a nočnú prácu na výšku minimálnej mzdy. Toto naviazanie však od minulého roka neplatí a o výške príplatkov rozhoduje vláda osve. Pre tento rok ostali v rovnakej výške, ako boli v roku 2021.
Napriek vysokej inflácii považujem zvyšovanie minimálnej mzdy na 700 eur za hazardovanie s pracovnými miestami v chudobných okresoch. Pretože sú aj horšie veci ako pokles reálnej hodnoty mzdy, napríklad nenájsť si prácu vôbec. A to je problém, ktorý má na Slovensku stále pomerne veľa ľudí (minimálne 170 tisíc).
V máji tohto roku bolo na Slovensku 19 okresov, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 10 % a 7 okresov, kde je vyššia ako 15 %. Všetky tieto okresy sa nachádzajú v “tradičných” klastroch chudoby. A dokonca máme aj dva okresy, kde je miera nezamestnanosti vyššia ako 20 %. Ide o Rimavskú Sobotu a Revúcu. Týmto ľudom nechýba odhodlanie pracovať, ale možnosť nájsť si zamestnanie, čo vyššia minimálna mzda ešte sťaží. Počet voľných pracovných miest je na Slovensku dnes plus-mínus rovnaký ako bol pred pandémiou. Avšak počet voľných pracovných miest v Prešovskom a Košickom kraji bol pred koronou o 50 % vyšší, než je tomu dnes. Inými slovami, pracovné miesta sa po kríze do chudobných regiónov nevrátili. A to sú regióny, kde desiatky nezamestnaných ľudí pripadajú na jedno voľné pracovné miesto.
Ekonomický výskum opakovane potvrdzuje, že najväčšie negatívne dopady má minimálna mzda na ľudí s nízkou kvalifikáciou alebo nedostatočnými skúsenosťami, ktorí u nás žijú najmä v chudobnejších okresoch. A potvrdila to aj štúdia IFP, ktorá vyšla pred pár dňami. Podľa tejto štúdie, každé zvýšenie minimálnej mzdy o 5 % prinieslo v rokoch 2010 až 2018 14 tisíc prepustených zamestnancov predovšetkým v ekonomicky zaostávajúcich okresoch. V tomto období vzrástla minimálna mzda o 56 %. Len 60% z nich sa podarí do roka nájsť prácu. Ten dlhodobo nezamestnaný zvyšok, to je sociálna katastrofa.
Namiesto abstraktného výskumu si však môžete predstaviť mladého človeka bez pracovných skúsenosti, ktorý má len základné vzdelanie a hľadá si svoju prvú prácu v Poltári. Ak sa pri tejto práci dotkne peňazí alebo nejakého stroja, vzťahuje sa naňho druhý stupeň minimálne mzdy. To znamená, že pri minimálnej mzde 700 eur budú mzdové náklady na jeho zamestnanie budúci rok vo výške 1 135 eur. Koľko pracovných miest dokážu za takýchto podmienok vygenerovať zamestnávatelia v Poltári? Momentálne je ich tam 25. Pre čakajúci zástup 1 242 nezamestnaných.